{"id":164,"date":"2017-03-27T00:00:00","date_gmt":"2017-03-26T22:00:00","guid":{"rendered":"https:\/\/www.kafone.eu\/cs\/2026\/04\/06\/kava-v-brne-historie\/"},"modified":"2026-08-27T09:32:17","modified_gmt":"2026-08-27T07:32:17","slug":"kavu-v-brne-historia","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.kafone.eu\/sk\/blog\/kavu-v-brne-historia\/","title":{"rendered":"Hist\u00f3ria k\u00e1vy a kaviarn\u00ed v Brne: od tureck\u00fdch kore\u0148ov po tretiu vlnu"},"content":{"rendered":"<div class=\"kfb-tldr\" role=\"note\" aria-label=\"Zhrnutie \u010dl\u00e1nku\">\n<div class=\"kfb-tldr-label\">Zhrnutie<\/div>\n<p class=\"kfb-tldr-text\">Brno m\u00e1 dlh\u00fa k\u00e1vov\u00fa trad\u00edciu, ktor\u00e1 pod\u013ea dostupn\u00fdch zdrojov pravdepodobne siaha a\u017e k prelomu 17. a 18. storo\u010dia, ke\u010f sa k\u00e1va pod\u013ea viedensk\u00e9ho vzoru \u0161\u00edrila do miest habsburskej monarchie. Kaviarensk\u00fd \u017eivot sa tu rozvinul najm\u00e4 v 19. storo\u010d\u00ed a dnes je Brno sp\u00e1jan\u00e9 s \u017eivou k\u00e1vovou kult\u00farou a takzvanou tre\u0165ou vlnou (specialty coffee), ako aj s komunitou nad\u0161encov pre v\u00fdberov\u00fa k\u00e1vu.<\/p>\n<\/div>\n<p>K\u00e1va sa v Brne pravdepodobne pije u\u017e od prelomu 17. a 18. storo\u010dia. Pod\u013ea tradi\u010dn\u00e9ho (a dnes historikmi spochyb\u0148ovan\u00e9ho) pr\u00edbehu vznikla prv\u00e1 viedensk\u00e1 kaviare\u0148 kr\u00e1tko po ne\u00faspe\u0161nom osmanskom obliehan\u00ed Viedne v roku 1683; zdokumentovan\u00e9 pramene v\u0161ak klad\u00fa otvorenie prvej viedenskej kaviarne arm\u00e9nskym obchodn\u00edkom Johannesom Diodatom a\u017e do roku 1685. Nech je presn\u00fd d\u00e1tum ak\u00fdko\u013evek, v tomto obdob\u00ed sa kult\u00fara pitia k\u00e1vy za\u010dala \u0161\u00edri\u0165 do \u010fal\u0161\u00edch miest habsburskej monarchie \u2013 medzi ktor\u00e9 patrilo aj Brno. Moravsk\u00e1 metropola si postupne vybudovala osobit\u00fa a \u017eiv\u00fa k\u00e1vov\u00fa kult\u00faru, ktor\u00e1 sa svoj\u00edm uvo\u013enen\u00fdm charakterom \u010dasto odli\u0161uje od form\u00e1lnej\u0161ieho prostredia Prahy a Viedne.<\/p>\n<h2>Po\u010diatky: tureck\u00e9 korene stredoeur\u00f3pskej k\u00e1vy<\/h2>\n<p>K\u00e1va poch\u00e1dza p\u00f4vodne z Eti\u00f3pie a Arabsk\u00e9ho polostrova. V priebehu 16. storo\u010dia sa roz\u0161\u00edrila do Osmanskej r\u00ed\u0161e \u2013 do Istanbulu dorazila pribli\u017ene v polovici 50. rokov 16. storo\u010dia, kde vznikli prv\u00e9 kaviarne. V 17. storo\u010d\u00ed viedli hlavn\u00e9 trasy pre prepravu exotick\u00e9ho tovaru cez tureck\u00e9 pr\u00edstavy, Ben\u00e1tky a stredoeur\u00f3pske trhy.<\/p>\n<p>Do \u010desk\u00fdch a moravsk\u00fdch miest sa k\u00e1va dost\u00e1vala najm\u00e4 v\u010faka obchodu s Levantou a bl\u00edzkosti Viedne, kde bola prv\u00e1 kaviare\u0148 dolo\u017een\u00e1 v 80. rokoch 17. storo\u010dia. Je pravdepodobn\u00e9, \u017ee s k\u00e1vou sa stret\u00e1vali z\u00e1mo\u017en\u00ed brn\u00ednski me\u0161\u0165ania a obchodn\u00edci u\u017e na prelome 17. a 18. storo\u010dia, hoci zachovan\u00e9 p\u00edsomn\u00e9 doklady z tohto obdobia s\u00fa \u00fatr\u017ekovit\u00e9.<\/p>\n<h2>Osmansk\u00e1 k\u00e1va a jej podoba<\/h2>\n<p>Do strednej Eur\u00f3py sa k\u00e1va dostala v osmanskej (tureckej) podobe \u2013 jemne mlet\u00e1, varen\u00e1 v kanvici naz\u00fdvanej cezve (ibrik) a pod\u00e1van\u00e1 v mal\u00fdch \u0161\u00e1lkach. Pr\u00e1ve v tejto podobe sa s \u0148ou zrejme stretli aj prv\u00ed brn\u00ed\u010dania, ktor\u00ed k\u00e1vu pili.<\/p>\n<p>Typick\u00fd sp\u00f4sob pod\u00e1vania tureckej k\u00e1vy vyzeral takto:<\/p>\n<ul>\n<li><strong>Riad:<\/strong> mal\u00e9, hlbok\u00e9 \u0161\u00e1lky, \u010dasto bez u\u0161ka (typick\u00e9 pre tureck\u00fa k\u00e1vu).<\/li>\n<li><strong>Dekor\u00e1cie:<\/strong> ornament\u00e1lne vzory, kvetinov\u00e9 alebo geometrick\u00e9 mot\u00edvy.<\/li>\n<li><strong>Pr\u00edprava:<\/strong> siln\u00e1 k\u00e1va uvaren\u00e1 spolu s jemnou usadeninou, \u010dasto osladen\u00e1.<\/li>\n<\/ul>\n<p>Konkr\u00e9tne archeologicky dolo\u017een\u00e9 n\u00e1lezy priamo z Brna s\u00fa v\u0161ak obmedzen\u00e9, a preto je vhodn\u00e9 k skor\u00e9mu datovaniu pristupova\u0165 s rezervou. Ist\u00e9 je, \u017ee k\u00e1va bola spo\u010diatku luxusn\u00fdm tovarom pre z\u00e1mo\u017enej\u0161\u00edch me\u0161\u0165anov.<\/p>\n<h2>18. a 19. storo\u010die: rozvoj k\u00e1vovej kult\u00fary<\/h2>\n<p>V priebehu 18. storo\u010dia sa kult\u00fara pitia k\u00e1vy v strednej Eur\u00f3pe roz\u0161\u00edrila aj v Brne. Pod\u013ea Encyklop\u00e9die dej\u00edn Brna (pod z\u00e1\u0161titou Masarykovej univerzity a M\u00fazea mesta Brno) bola prv\u00e1 st\u00e1la kaviare\u0148 v meste zalo\u017een\u00e1 u\u017e v roku <strong>1702<\/strong> \u2013 Koncesiu na prev\u00e1dzkovanie kaviarne vtedy od mestsk\u00e9ho zastupite\u013estva z\u00edskal Turek Achmet. Kaviarensk\u00fd \u017eivot sa naplno rozvinul v 19. storo\u010d\u00ed, ke\u010f sa v Brne rozv\u00edjal \u017eiv\u00fd kaviarensk\u00fd ruch \u2013 tradi\u010dne vn\u00edman\u00fd ako menej snobsk\u00fd a otvorenej\u0161\u00ed ne\u017e vo Viedni.<\/p>\n<p>V 19. storo\u010d\u00ed sa kaviarne stali <strong>intelektu\u00e1lnymi centrami<\/strong>, kde sa stret\u00e1vali spisovatelia, vedci a politici. Diskutovalo sa o novink\u00e1ch a kaviarne plnili \u00falohu \u201e\u013eudov\u00fdch univerz\u00edt\u201c.<\/p>\n<h2>20. storo\u010die: \u010deskoslovensk\u00e1 \u00e9ra<\/h2>\n<p>Po vzniku \u010ceskoslovenskej republiky patrilo Brno medzi najv\u00e4\u010d\u0161ie mest\u00e1 krajiny. K\u00e1vov\u00e1 kult\u00fara sa rozvinula aj vo funkcionalistick\u00fdch kaviar\u0148ach; pod\u013ea dostupn\u00fdch zdrojov medzi ne patrila aj zn\u00e1ma <strong>Zemanova kaviare\u0148<\/strong> \u2013 pod\u013ea dostupn\u00fdch zdrojov navrhnut\u00e1 architektom Bohuslavom Fuchsom (n\u00e1vrh z roku 1925, otvorenie v roku 1926) \u2013, ob\u013e\u00faben\u00e1 medzi vtedaj\u0161ou spolo\u010dnos\u0165ou aj \u0161tudentmi.<\/p>\n<p>Po druhej svetovej vojne a po\u010das normaliz\u00e1cie kult\u00fara pitia k\u00e1vy sk\u00f4r stagnovala \u2013 ch\u00fdbala kvalita aj suroviny. V intelektu\u00e1lnych kruhoch sa v\u0161ak trad\u00edcia stret\u00e1vania sa pri k\u00e1ve zachovala.<\/p>\n<h2>Po roku 1989: renesancia brnianskej k\u00e1vovej sc\u00e9ny<\/h2>\n<p>Po roku 2000 sa v Brne za\u010dala presadzova\u0165 <strong>tretia vlna k\u00e1vovej kult\u00fary<\/strong> (\u0161peci\u00e1lna k\u00e1va). Dnes sa moravsk\u00e1 metropola sp\u00e1ja s mno\u017estvom podnikov zameran\u00fdch na \u0161peci\u00e1lnu k\u00e1vu.<\/p>\n<h3>Brnensk\u00e9 kaviarne dnes<\/h3>\n<p>So s\u00fa\u010dasnou brnianskou sc\u00e9nou tretej vlny sa sp\u00e1jaj\u00fa okrem in\u00e9ho tieto podniky:<\/p>\n<ul>\n<li><strong>SK\u00d8G Urban Hub<\/strong> \u2013 podnik sp\u00e1jan\u00fd so za\u010diatkami tretej vlny v Brne; zameriava sa okrem in\u00e9ho na filtrovan\u00fa k\u00e1vu.<\/li>\n<li><strong>Rebelbean<\/strong> \u2013 miestna pra\u017eiare\u0148 v\u00fdberovej k\u00e1vy s vlastnou kaviar\u0148ou.<\/li>\n<li><strong>Industra Coffee<\/strong> \u2013 kaviare\u0148 v industri\u00e1lnom prostred\u00ed.<\/li>\n<li><strong>Mitte (Pansk\u00e1)<\/strong> \u2013 kaviare\u0148 v historickom centre.<\/li>\n<li><strong>V mel\u00f3novom cukre<\/strong> \u2013 kaviare\u0148 sp\u00e1jan\u00e1 s modernou brnianskou kaviarenskou sc\u00e9nou.<\/li>\n<\/ul>\n<p>K\u00e1vov\u00e1 sc\u00e9na je \u017eiv\u00e1 aj mimo jednotliv\u00fdch podnikov \u2013 napr\u00edklad v\u010faka podujatiam typu <strong>Brno Coffee Week<\/strong> \u010di pravideln\u00fdmi degust\u00e1ciami a s\u00fa\u0165a\u017eami baristov. Ponuka podnikov aj organizovan\u00e9 podujatia sa v priebehu \u010dasu menia, preto odpor\u00fa\u010dame pred n\u00e1v\u0161tevou overi\u0165 aktu\u00e1lnu prev\u00e1dzku, otv\u00e1racie hodiny a program.<\/p>\n<h2>Naj\u010dastej\u0161ie ot\u00e1zky<\/h2>\n<p><strong>Ot\u00e1zka: Od kedy sa v Brne pije k\u00e1va?<\/strong><\/p>\n<p>Pribli\u017ene od prelomu 17. a 18. storo\u010dia. Pod\u013ea Encyklop\u00e9die dej\u00edn Brna bola prv\u00e1 st\u00e1la kaviare\u0148 v meste zalo\u017een\u00e1 v roku 1702 (koncesiu na prev\u00e1dzkovanie kaviarne z\u00edskal Turek Achmet od mestsk\u00e9ho zastupite\u013estva), teda pred viac ako troma storo\u010diami \u2013 v nadv\u00e4znosti na rozvoj k\u00e1vovej kult\u00fary vo Viedni a obchod s Levantom. K\u00e1va je dnes vn\u00edman\u00e1 ako s\u00fa\u010das\u0165 brnenskej kult\u00fary a mestskej identity.<\/p>\n<p><strong>Ot\u00e1zka: V \u010dom sa l\u00ed\u0161i brnianska a pra\u017esk\u00e1 k\u00e1vov\u00e1 sc\u00e9na?<\/strong><\/p>\n<p>Pra\u017esk\u00e1 sc\u00e9na je ve\u013ek\u00e1 a konkuren\u010dn\u00e1, \u010dasto zameran\u00e1 na zahrani\u010dn\u00fdch turistov. Brnensk\u00e1 k\u00e1vov\u00e1 sc\u00e9na je naopak vn\u00edman\u00e1 ako komunitnej\u0161ia, \u013eudovej\u0161ia a experiment\u00e1lnej\u0161ia.<\/p>\n<p><strong>Ot\u00e1zka: M\u00f4\u017eem si k\u00fapi\u0165 dobr\u00fa brniansku k\u00e1vu online?<\/strong><\/p>\n<p>\u00c1no. Mnoh\u00e9 brnianske pra\u017e\u00edrne pon\u00fakaj\u00fa online predaj kvalitnej k\u00e1vy zrnkov\u00e9 k\u00e1vy.<\/p>","protected":false},"excerpt":{"rendered":"<p>Shrnut\u00ed Brno m\u00e1 dlouhou k\u00e1vovou tradici, kter\u00e1 podle dostupn\u00fdch pramen\u016f pravd\u011bpodobn\u011b sah\u00e1 a\u017e k p\u0159elomu 17. a 18. stolet\u00ed, kdy [&hellip;]<\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":163,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"site-sidebar-layout":"default","site-content-layout":"","ast-site-content-layout":"default","site-content-style":"default","site-sidebar-style":"default","ast-global-header-display":"","ast-banner-title-visibility":"","ast-main-header-display":"","ast-hfb-above-header-display":"","ast-hfb-below-header-display":"","ast-hfb-mobile-header-display":"","site-post-title":"","ast-breadcrumbs-content":"","ast-featured-img":"","footer-sml-layout":"","ast-disable-related-posts":"","theme-transparent-header-meta":"","adv-header-id-meta":"","stick-header-meta":"","header-above-stick-meta":"","header-main-stick-meta":"","header-below-stick-meta":"","astra-migrate-meta-layouts":"default","ast-page-background-enabled":"default","ast-page-background-meta":{"desktop":{"background-color":"var(--ast-global-color-5)","background-image":"","background-repeat":"repeat","background-position":"center center","background-size":"auto","background-attachment":"scroll","background-type":"","background-media":"","overlay-type":"","overlay-color":"","overlay-opacity":"","overlay-gradient":""},"tablet":{"background-color":"","background-image":"","background-repeat":"repeat","background-position":"center center","background-size":"auto","background-attachment":"scroll","background-type":"","background-media":"","overlay-type":"","overlay-color":"","overlay-opacity":"","overlay-gradient":""},"mobile":{"background-color":"","background-image":"","background-repeat":"repeat","background-position":"center center","background-size":"auto","background-attachment":"scroll","background-type":"","background-media":"","overlay-type":"","overlay-color":"","overlay-opacity":"","overlay-gradient":""}},"ast-content-background-meta":{"desktop":{"background-color":"var(--ast-global-color-4)","background-image":"","background-repeat":"repeat","background-position":"center center","background-size":"auto","background-attachment":"scroll","background-type":"","background-media":"","overlay-type":"","overlay-color":"","overlay-opacity":"","overlay-gradient":""},"tablet":{"background-color":"var(--ast-global-color-4)","background-image":"","background-repeat":"repeat","background-position":"center center","background-size":"auto","background-attachment":"scroll","background-type":"","background-media":"","overlay-type":"","overlay-color":"","overlay-opacity":"","overlay-gradient":""},"mobile":{"background-color":"var(--ast-global-color-4)","background-image":"","background-repeat":"repeat","background-position":"center center","background-size":"auto","background-attachment":"scroll","background-type":"","background-media":"","overlay-type":"","overlay-color":"","overlay-opacity":"","overlay-gradient":""}},"footnotes":""},"categories":[20],"tags":[],"class_list":["post-164","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-puvod-a-etika"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.kafone.eu\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/164","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.kafone.eu\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.kafone.eu\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.kafone.eu\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.kafone.eu\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=164"}],"version-history":[{"count":2,"href":"https:\/\/www.kafone.eu\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/164\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":675,"href":"https:\/\/www.kafone.eu\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/164\/revisions\/675"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.kafone.eu\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/media\/163"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.kafone.eu\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=164"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.kafone.eu\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=164"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.kafone.eu\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=164"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}