Brno má dlhú kávovú tradíciu, ktorá podľa dostupných zdrojov pravdepodobne siaha až k prelomu 17. a 18. storočia, keď sa káva podľa viedenského vzoru šírila do miest habsburskej monarchie. Kaviarenský život sa tu rozvinul najmä v 19. storočí a dnes je Brno spájané s živou kávovou kultúrou a takzvanou treťou vlnou (specialty coffee), ako aj s komunitou nadšencov pre výberovú kávu.
Káva sa v Brne pravdepodobne pije už od prelomu 17. a 18. storočia. Podľa tradičného (a dnes historikmi spochybňovaného) príbehu vznikla prvá viedenská kaviareň krátko po neúspešnom osmanskom obliehaní Viedne v roku 1683; zdokumentované pramene však kladú otvorenie prvej viedenskej kaviarne arménskym obchodníkom Johannesom Diodatom až do roku 1685. Nech je presný dátum akýkoľvek, v tomto období sa kultúra pitia kávy začala šíriť do ďalších miest habsburskej monarchie – medzi ktoré patrilo aj Brno. Moravská metropola si postupne vybudovala osobitú a živú kávovú kultúru, ktorá sa svojím uvoľneným charakterom často odlišuje od formálnejšieho prostredia Prahy a Viedne.
Počiatky: turecké korene stredoeurópskej kávy
Káva pochádza pôvodne z Etiópie a Arabského polostrova. V priebehu 16. storočia sa rozšírila do Osmanskej ríše – do Istanbulu dorazila približne v polovici 50. rokov 16. storočia, kde vznikli prvé kaviarne. V 17. storočí viedli hlavné trasy pre prepravu exotického tovaru cez turecké prístavy, Benátky a stredoeurópske trhy.
Do českých a moravských miest sa káva dostávala najmä vďaka obchodu s Levantou a blízkosti Viedne, kde bola prvá kaviareň doložená v 80. rokoch 17. storočia. Je pravdepodobné, že s kávou sa stretávali zámožní brnínski mešťania a obchodníci už na prelome 17. a 18. storočia, hoci zachované písomné doklady z tohto obdobia sú útržkovité.
Osmanská káva a jej podoba
Do strednej Európy sa káva dostala v osmanskej (tureckej) podobe – jemne mletá, varená v kanvici nazývanej cezve (ibrik) a podávaná v malých šálkach. Práve v tejto podobe sa s ňou zrejme stretli aj prví brníčania, ktorí kávu pili.
Typický spôsob podávania tureckej kávy vyzeral takto:
- Riad: malé, hlboké šálky, často bez uška (typické pre tureckú kávu).
- Dekorácie: ornamentálne vzory, kvetinové alebo geometrické motívy.
- Príprava: silná káva uvarená spolu s jemnou usadeninou, často osladená.
Konkrétne archeologicky doložené nálezy priamo z Brna sú však obmedzené, a preto je vhodné k skorému datovaniu pristupovať s rezervou. Isté je, že káva bola spočiatku luxusným tovarom pre zámožnejších mešťanov.
18. a 19. storočie: rozvoj kávovej kultúry
V priebehu 18. storočia sa kultúra pitia kávy v strednej Európe rozšírila aj v Brne. Podľa Encyklopédie dejín Brna (pod záštitou Masarykovej univerzity a Múzea mesta Brno) bola prvá stála kaviareň v meste založená už v roku 1702 – Koncesiu na prevádzkovanie kaviarne vtedy od mestského zastupiteľstva získal Turek Achmet. Kaviarenský život sa naplno rozvinul v 19. storočí, keď sa v Brne rozvíjal živý kaviarenský ruch – tradične vnímaný ako menej snobský a otvorenejší než vo Viedni.
V 19. storočí sa kaviarne stali intelektuálnymi centrami, kde sa stretávali spisovatelia, vedci a politici. Diskutovalo sa o novinkách a kaviarne plnili úlohu „ľudových univerzít“.
20. storočie: československá éra
Po vzniku Československej republiky patrilo Brno medzi najväčšie mestá krajiny. Kávová kultúra sa rozvinula aj vo funkcionalistických kaviarňach; podľa dostupných zdrojov medzi ne patrila aj známa Zemanova kaviareň – podľa dostupných zdrojov navrhnutá architektom Bohuslavom Fuchsom (návrh z roku 1925, otvorenie v roku 1926) –, obľúbená medzi vtedajšou spoločnosťou aj študentmi.
Po druhej svetovej vojne a počas normalizácie kultúra pitia kávy skôr stagnovala – chýbala kvalita aj suroviny. V intelektuálnych kruhoch sa však tradícia stretávania sa pri káve zachovala.
Po roku 1989: renesancia brnianskej kávovej scény
Po roku 2000 sa v Brne začala presadzovať tretia vlna kávovej kultúry (špeciálna káva). Dnes sa moravská metropola spája s množstvom podnikov zameraných na špeciálnu kávu.
Brnenské kaviarne dnes
So súčasnou brnianskou scénou tretej vlny sa spájajú okrem iného tieto podniky:
- SKØG Urban Hub – podnik spájaný so začiatkami tretej vlny v Brne; zameriava sa okrem iného na filtrovanú kávu.
- Rebelbean – miestna pražiareň výberovej kávy s vlastnou kaviarňou.
- Industra Coffee – kaviareň v industriálnom prostredí.
- Mitte (Panská) – kaviareň v historickom centre.
- V melónovom cukre – kaviareň spájaná s modernou brnianskou kaviarenskou scénou.
Kávová scéna je živá aj mimo jednotlivých podnikov – napríklad vďaka podujatiam typu Brno Coffee Week či pravidelnými degustáciami a súťažami baristov. Ponuka podnikov aj organizované podujatia sa v priebehu času menia, preto odporúčame pred návštevou overiť aktuálnu prevádzku, otváracie hodiny a program.
Najčastejšie otázky
Otázka: Od kedy sa v Brne pije káva?
Približne od prelomu 17. a 18. storočia. Podľa Encyklopédie dejín Brna bola prvá stála kaviareň v meste založená v roku 1702 (koncesiu na prevádzkovanie kaviarne získal Turek Achmet od mestského zastupiteľstva), teda pred viac ako troma storočiami – v nadväznosti na rozvoj kávovej kultúry vo Viedni a obchod s Levantom. Káva je dnes vnímaná ako súčasť brnenskej kultúry a mestskej identity.
Otázka: V čom sa líši brnianska a pražská kávová scéna?
Pražská scéna je veľká a konkurenčná, často zameraná na zahraničných turistov. Brnenská kávová scéna je naopak vnímaná ako komunitnejšia, ľudovejšia a experimentálnejšia.
Otázka: Môžem si kúpiť dobrú brniansku kávu online?
Áno. Mnohé brnianske pražírne ponúkajú online predaj kvalitnej kávy zrnkové kávy.